RASTISLAV BALLEK: TISO
Divadlo Aréna, Bratislava
Dr. Jozef Tiso je nesporně nejtragičtější postavou slovenských dějin. Křesťan a katolický kněz, který zasvětil svůj život víře, ideálu, službě národu a později slovenské státnosti. Ve jménu svého ideálu se spojils fašisty, nechal okrást 72 tisíc slovenských Židů,
zbavit je občanských a lidských práv a deportovat za hranice. Většina z nich byla zavražděna v koncentračních táborech. Před národním soudem, který ho odsoudil k trestu smrti, odmítl uznat odpovědnost, nepřiznal vinu a neprojevil lítost.
Inscenace Tiso byla oceněna čtyřmi cenami Dosky 2005: stala se nejlepší inscenací sezony 2004–2005, tvůrčí tým kolem režiséra Rastislava Balleka a dramaturga Martina Kubrana byl oceněn jako objev sezony, Marián Labuda dostal cenu za nejlepší mužský herecký výkon a Peter Groll za nejlepší scénickou hudbu.
Monodrama Tiso zahájilo cyklus původních slovenských her Divadla Aréna se společensko-politickým obsahem, mezi něž se později zařadily tituly Dr. Gustáv Husák, Komunizmus či Kukura.
Scénář a režie Rastislav Ballek
Dramaturgie Martin Kubran
Scéna Jozef Ciller
Kostýmy Anna Cigánová
Hudba Peter Groll
Hudební nastudování a Korepetice Branislav Kostka
Hrají: Tiso Marián Labuda
Mnich Martin Hronský
Hlas Elo Romančík
Betlehemci, Žid, gardista absolventi Bratislavské státní konzervatoře
Pěvecký sbor Technik pod vedením Juraje Jartima
Vyhovuje vám, že Tiso je monodráma?
Pred dvadsiatimi rokmi som hral monodrámu Lazariáda od Radičkova. Po nej som povedal, že v živote už nebudem hrať monodrámu, lebo je to proti prírode. Človek predsa nežije sám. Keď si niekto na ulici mrmle popod nos, tak ostatní si myslia, že je blázon. Ale monodráma Tiso, to sú jeho autentické texty, jeho prednášky a prejavy. To nie je vymyslená predloha, texty, cez ktoré by ho autori chceli kamsi posunúť, niekam zatlačiť. Napríklad prednáška o alkohole je z roku 1912. A tá slovenčina je ako múzeum jazyka. Aj školáci sa majú čo poučiť. Slovenčina je taká krásna a Tiso ju ovládal, vedel s ňou pracovať, košatiť reč.
Keď ako herec porovnáte Tisa trebá s Macbethom, čo je ťažšie zahrať?
Mackbeth sa tak citovo netýka Slovákov, pozerajú sa na neho s odstupom. Ale na vlastnú históriu sa nedá pozerať, tú treba prijať. Prekvapilo ma, že téma Tiso zaujala aj mladých ľudí. Pritom som si myslel, že sa budú na predstavení nudiť, ale naopak, vzbudilo to v nich záujem o našu históriu. Dokonca tvrdím, že sme s tvorcami inscenácie urobili viac ako všetci tí, čo sa hrdo držali za prsia, nosili vlajku a hovorili, že sú dobrí Slováci. Ukázalo sa, že pre to národné povedomie treba čin. Napríklad urobiť z Tisa živého človeka, aby sa dali jeho slová a činy pochopiť, ďalej skúmať. Ten kostlivec zatvorený „na padláši" po toľkých rokoch ožil, stále chodí medzi nami, lebo patrí nám.
Lenže tvárime sa, že Tiso je už takmer zabudnutá história...
Raz som horolezecky vyliezol na Lomnický štít. Keď som sa tam išiel podpísať do kroniky, jedna stránka bola vytrhnutá. Spýtal som sa, kto tam bol podpísaný. Povedali mi, že po vlastných tam tiež vyšiel Šaňo Mach a po roku 1948 to museli vytrhnúť na príkaz straníckych orgánov. Som rád, že v Aréne sme nič nevytrhli, že Jozef Tiso zostal celý. A na hlasy, že je príliš skoro vyťahovať na svetlo takú rozpornú osobnosť, hovorím nie. Prišlo to v pravý čas. A možno už mohol prísť aj skôr.
Dáva okrem histórie táto monodráma v Aréne aj ponaučenie?
Tiso mi trochu pripomína dnešných politikov tu aj vo svete. Samozrejme, je rozdiel medzi totalitou a demokraciou! Kým politici vyhrajú voľby a urobia prísahu, majú krásne kvetnaté reči, spomínajú deti, mládež, kultúru, vzdelanie, čo všetko na mítingoch nasľubujú.... Ale keď ich už ľudia zvolia, nastáva posun, neraz až obrat. Preto ani jeden národ, aj keby som ho neviem ako ľúbil, tak ten vyšší princíp, že všetko robí pre svoj národ, aby sa mal dobre, nesmie byť zneužitý, aby na to iný národ či príslušníci etnickej skupiny doplatili životmi. To je pre mňa ponaučenie.
Sú ľudia, voliči poučiteľní?
Prvá, predvolebná časť je dôležitá v každej sfére. Aj muž, keď chce získať ženu, nemôže začínať od konca, keď už vzťah vyprcháva. To by k ničomu nedošlo. Aj keď vás lákajú do práce, nezačnú predsa tým, že budete drieť šestnásť hodín za malý peniaz. Aj slečne, keď sa dvoríte, hovoríte, aké má krásne oči, ale potom si ich už nevšímate. V demokracii musí byť „dvorenie" politikov ešte väčšie ako za totality, keď všetko bolo vopred určené. Demokrati musia mať medová ústa. A my voliči nesmieme zabúdať, inak príde sklamanie. Lebo iné je byť v opozícii a všetko kritizovať a iné mať konkrétnu moc a zodpovednosť. Jozef Švolík, rozhovor s Mariánem Labudou, Pravda, 2005
Rezervaci a prodej vstupenek zajišťuje výhradně pokladna Moravského divadlo Olomouc.
